História nášho produktu Stronger začala v roku 1941, kedy 26-ročný Henry Broquet pracoval ako technik pre kráľovské vojenské letectvo R.A.F v 81. eskadre, v 11. stíhacom pluku. V tom čase sa venoval údržbe lietadiel a stal sa špecialistom na motor Rolls Royce Merlin, ktorý sa používal v stíhačke Hurricane. V tom roku sa do vojny zapojilo Rusko a R.A.F. dodávalo Rusom veľké množstvo lietadiel Hurricane na výpomoc v ich vojnovom úsilí. V dôsledku toho bol 11. stíhací pluk povolaný, aby sa na lietadlovej lodi Argos presunul do Murmanska, kde lietal na týchto lietadlách a zabezpečoval ich údržbu pre Rusov.

V tomčase už Rusi vyvinuli motor so vstrekovaním paliva, ktorý umožňoval ich lietadlám lieta  a nízkokvalitnom nízkooktánovom palive, ktoré malo cetánové číslo podobné modernej motorovej nafte. Kedže motor Merlin bol určený predovšetkým pre vysokokvalitné 100-oktánové palivo, ktoré nebolo vtedy v Rusku dostupné, bolo nevyhnutné vylepši  kvalitu paliva.

Henry Broquet, ako špecialista na motor Rolls Royce Merlin, bol prevelený k skupine ruských chemikov a inžinierov a poverený úlohou nájs  vhodný katalyzátor na vylepšenie kvality paliva. Tak sa začali katalytické pokusy na palive, ktoré vyústili do vynájdenia vyhovujúceho katalyzátora umožnujúceho lietadlám lieta efektívnejšie. Boli to práve Broquetove objavy tohto obdobia, ktoré neskôr viedli k vývoju katalyzátora – šetri a paliva, ako ho poznáme dnes.

Po vojne Henry Broquet odišiel z R.A.F. a určitú dobu pracoval pre London Transport. Následne získal miesto na oddelení medzinárodného marketingu v spolo nosti Perkins Seddon Diesel and Albion Motors. Veľká  časť  jeho práce sa uskutočovala v Afrike, kde prišiel do kontaktu so spoločnosťou Irvine and Johnson, v ktorej sa neskôr zamestnal. Spoločnosť Irvine and Johnson viedla flotilu rybárskych lodí a Henry mal na starosti školenie lodných inžinierov pre rybársky priemysel. Rýchla a efektívna obsluha a údržba rybárskych lodí bola nesmierne dôležitá a Henry dostal všetko potrebné zariadenie na uľahčenie zaškoľovania. V laboratóriu, ktoré mal k dispozícii, mohol pokračovať vo vývoji palivového katalyzátora z cínovej zliatiny.

Jeho zámerom bolo vyrobiť výrobok, ktorý by uľahčil údržbu lodných motorov skrátením času potrebného na údržbu v prístave, a tým umožnil lodiam zostať na mori oveľa dlhšiu dobu. Po niekoľkých rokoch výskumu a početných testov vyvinul prvé verzie palivového katalyzátora.

Broquet získal zmluvu od SAF Marine, dcérskej spolo nosti firmy Union Castle, spolu s dopytom od iných medzinárodných plavebných liniek, čo viedlo k práci na niekoľkých veľkých lodiach, vrátane 50 000-tonovej nákladnej lode Vanderstell. Tiež cestoval po zahraničí a robil testy pre európske spoločnosti. Počas pobytu v Južnej Afrike urobil prípravy na testy dynamometra motorov Boeing pre spoločnosť South African Airways. V roku 1967 Broquet odcestoval do Británie, aby prediskutoval testovanie pre britské Ministerstvo leteckej dopravy vo Farnborough. Avšak po návrate do Južnej Afriky zistil, že bol hlasovaním vylúčený zo svojej vlastnej spoločnosti. Spoločnosť bola odkúpená banskou divíziou jednej veľkej spoločnosti v Južnej Afrike. Išlo o spoločnosť, pre ktorú Broquet vykonával servis a ktorá videla medzinárodný potenciál tohto výrobku. Táto spoločnosť sa pokúšala vyrába palivový katalyzátor, ale ke že tajomstvo spočíva vo vzorci a výrobnom procese, ktorý v tom čase vedel iba jeho vynálezca, ich výrobok neuspel. Toto viedlo k patovému postaveniu spoločnosti, ktorá sa tak vytratila z medzinárodného trhu.

V roku 1971, kedy mal Henry 56 rokov a za sebou stratu svojej spolo nosti, sa stal lodným inžinierom pre South African Navy, kde zostal až do svojho dôchodku v roku 1981. A však v roku 1985, osemnásť rokov po tom, o jeho bývalá spoločnosť opustila trh, Henryho Broqueta skontaktoval riadiaci pracovník tejto spoločnosti, ktorého Henry predtým poznal dvadsa rokov. Spoločnosť pozastavila svoju činnosť na takú dlhú dobu, že sa rozhodli Broquetovi vráti jeho marketingové práva. V tom čase mal Henry 70 rokov. V roku 1986 sa vrátil do Veľkej Británie. Koncom roka 1989 zomrel, predtým však dostal pamätnú medailu za mier (1941-45) od svojich ruských hostiteľov z vojnového obdobia za prispenie k vojnovému úsiliu.